Trikrát nie

Autor: Jozef Filko | 5.2.2015 o 13:12 | Karma článku: 4,02 | Prečítané:  936x

Časopis .týždeň pred referendom rozbehol zaujímavú polemiku redaktorov. Som presvedčený, že časť z nich vo svojej argumentácii vylieva s vodu aj dieťa.

Som naozaj rád, že .týždeň sa rozhodol podporiť skromnú verejnú debatu o referende a ponúkol nám pohľad do vlastnej kuchyne. Je zaujímavé a obohacujúce čítať ako redaktori .týždňa premýšľajú o otázkach referenda.

Nebudem tajiť, že som členom občianskeho združenia, ktoré podporuje súčasné referendum. Môj názor na vec je teda „jasný“, čo mi však nebráni snažiť sa pochopiť opačný postoj. Na diskusii redaktorov .týždňa ma zaujal jeden z argumentov odporcov. Martin Mojžiš aj Marína Gálisová zhodne vravia, že na referendum nepôjdu. Priznám sa, že tomu úprimne nerozumiem.

Dvadsaťpäť rokov netúžili liberálni aj konzervatívni intelektuáli na Slovensku po ničom viac ako po fungujúcej občianskej spoločnosti. Dnes tu máme historicky prvé referendum, ktoré iniciovalo 107 občianskych organizácií a petíciu zaň podpísalo štyristotisíc občanov.

Neviem, či ešte existuje demokratická krajina, v ktorej je uskutočnenie občiansky iniciovaného referenda zložitejšie. Tristopäťdesiattisíc podpisov, slobodné rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda, ústavné obmedzenia otázok, ich možné preskúmanie ešte pred referendom ústavným súdom, 50% kvórum (mimochodom, to považujú za privysoké aj liberáli zo SAS) či zákaz politickej reklamy v televízii a rozhlase.

Ignorovanie tohto referenda preto považujem za veľmi nešťastné. Účel nesvätí prostriedky. Odmietnutie referenda kvôli pragmatickej snahe o zneplatnenie nejde len proti referendovým otázkam, ale aj proti demokratickému inštitútu referenda a občianskej iniciatíve nemalej časti spoločnosti. Obdobne snaha o vymedzenie sa voči konfrontácii nie je bezhodnotový postoj. Sama o sebe vyjadruje hodnotové presvedčenie a je teda v konfrontácii s opačným názorom – tým pro referendovým.

Nakoniec referendum je predsa najdemokratickejší nástroj, aký máme. Ak by chcel v tomto prípade niekto oponovať ľudskými právami, ktoré isto stoja aj nad názorom väčšiny, rád by som pripomenul platné rozhodnutie ústavného súdu o referendových otázkach. Demokracia je predsa viac ako osobný názor a oplatí sa pre ňu aj niečo obetovať.

Verím, že moju reakciu budú odporcovia referenda vnímať ako úprimnú snahu o diskusiu a nie ako moralizovanie či označovanie nepriateľa. A dúfam, že svoj postoj ešte zvážia, dajú šancu občianskej spoločnosti a prídu 7. februára povedať svoje legitímne trikrát nie.

P.S. Táto reakcia bolo odoslaná do listárne časopisu .týždeň 29.1.2015.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?