Sociálny štát, morálny štát?

Autor: Jozef Filko | 29.4.2012 o 22:13 | (upravené 2.5.2012 o 11:51) Karma článku: 6,76 | Prečítané:  319x

Máme novú vládu a otázka nestojí či bude ľavicová, ale ako veľmi kormidlom doľava zatočí. Nech nás neupokojuje zmierlivý tón papalášov zo Smeru, predsa len je to prvá jednofarebná vláda od čias vedúcej úlohy Strany a je plná postkomunistov. Jej súčasťou nie sú len tradiční ľavicoví ekonómovia ako napríklad Peter Staněk, ktorí vyštudovali ešte v časoch komunistickej totality, ale i čerství absolventi západných univerzít, ktorí pohŕdajú tradičným konzervatívnym náhľadom na národné hospodárstvo a majú jasnú predstavu o ekonomickej politike. Často aj silne eticky podloženú, inšpirovanú modernou verziou triedneho boja. Čo majú však obe skupiny ekonómov spoločné, je rozširovanie zdanenia, transferov a štátnej kontroly.

Morálne dane z palácov

Dôvodom pre zvyšovanie daní, je aj predstava nespravodlivého rozloženia majetku na Slovensku. Príkladom je nápad zaviesť majetkové dane na „paláce"! Navrhovatelia chcú aspoň dodatočne „potrestať" zbohatlíkov mečiarovskej éry. A to tak, že z nehnuteľného majetku by sa každý rok odvádzal zlomok percenta jeho hodnoty. A keďže hodnota by bola určovaná na základe zákona, znaleckým posudkom alebo inou „objektívnou" metódou, nikto by vraj nemohol podvádzať. Problémom ale je, že takáto daň dopadne aj na drobných vlastníkov. Predstavme si rodinu, ktorá vlastní trojizbový byt v Bratislave s hodnotou okolo 100 tisíc eur. Ich rodinný rozpočet by bol zaťažený stovkami eur ročne. Navyše byt nemusia reálne vlastniť, ak stále splácajú hypotéku. Ešte horšie by dopadla rodina mimo Bratislavy vzhľadom na nepomerne nižšie príjmy.

Ak by aj daň postihla iba „milionárov" (že nie je také jasné kto milionárom je, už dobre vieme), bude jej výnos zanedbateľný a zároveň bude rozdeľovať spoločnosť na dobrých a zlých. Napríklad preto, že okrem mečiarovského kinder-manažmentu postihne aj ľudí, ktorí svoj majetok získali poctivo. A tak to, čo malo byť dobré a morálne, sa stane nespravodlivosťou a bude demotivovať poctivých. Na ochranu spravodlivosti tu máme justíciu a nie daňový aparát.

Zaslúžené istoty

„Istoty", ktoré Smer sľuboval a sľubuje, nebude možné realizovať bez rozširovania transferov medzi platiteľmi daní a poberateľmi sociálnych dávok či iných príspevkov a dotácií. Príkladom je opäť stereotypné navrhovanie zdanenia „bohatých" a transfer ich bohatstva „chudobným" voličom Smeru. Takýmto rozširovaním daní dochádza k ďalšiemu pretrhaniu osobných väzieb. Na jednej strane vzniká fenomén akéhosi „morálneho nároku" u prijímateľov a na druhej strane sa podporuje racionalizácia „živiť neproduktívnych nie je moja povinnosť", ktorá vedie k úmyselnému kráteniu daní. Výsledkom je opäť polarizácia spoločnosti, neochota k pomoci núdznym a motivácia k nemorálnemu konaniu na oboch stranách.

Ďalší tlak na výber daní vytvoria aj tzv. pro-rastové opatrenia, inak povedané selektívne dotácie zo štátneho rozpočtu vybraným podnikateľským subjektom, so stopercentnou istotou sprevádzané korupciou a ekonomickou neefektívnosťou.

Vdovy a siroty

Za rozumnú považujem politiku štátu, ktorá sa snaží posilňovať prirodzené a morálne dobré väzby medzi občanmi. Teda, ak jeden prirodzene chce pomáhať dobrovoľným vzdaním sa časti svojho príjmu alebo času a druhý dokáže oceniť, že mu iný na svoj úkor pomáha a má možnosť mu to aspoň symbolicky oplatiť.

Túto úlohu dokáže najlepšie napĺňať tretí sektor, neziskové organizácie a občianske združenia, či cirkvi a náboženské organizácie. Príkladom môže byť známy projekt Dobrý anjel, ktorého prevádzka narozdiel od Sociálnej poisťovne nestojí darcov ani cent a posilňuje morálne väzby medzi ľuďmi.

Rola štátu by sa mala sústrediť na biblické „vdovy a siroty" - teda na ľudí, ktorým reálne hrozí hlad a strata strechy nad hlavou. A práve táto skupina ľudí najľahšie prepadne súčasnou sociálnou sieťou.

Je síce jasné, že takéto zmeny si vyžadujú dlhý čas, ale podporovanie súčasnej Sociálnej poisťovne a zvyšovanie prerozdelenia je krokom zlým smerom.

Vrana k vrane sadá

Na záver by som rád vyjadril obavu z angažovania sa mladých intelektuálov v prostredí súčasnej ľavicovej vlády. Môžu totiž strednú vrstvu presvedčiť, aby opustila dôveru v liberálnu ekonómiu a uverila miesto toho v omnoho nebezpečnejší sociálny liberalizmus. A to práve v čase porazenej pravice ako myšlienkového protipólu. Ale to je už na inú tému a možno i budúci blog.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?