Peniaze, štát a cirkev

Autor: Jozef Filko | 15.4.2012 o 23:15 | (upravené 10.5.2012 o 12:04) Karma článku: 5,43 | Prečítané:  745x

Téma financovania cirkví sa s pravidelnosťou volebných cyklov vynára a opäť mizne. Vždy rozbúri hladiny pokojných vôd a zanikne vo víre aktuálnej politiky. Seriózna diskusia, ako by cirkvi a náboženské spoločnosti mali alebo nemali byť financované a čo by vlastne malo byť financované, sa objaví len zriedka. Výsledkom je, že väčšina spoločnosti ba aj mnohí veriaci žijú v mylnej predstave o vzťahu štátu k cirkvám. Na druhej strane niektorí predstavitelia cirkví či veriaci majú dojem, že problém je len na strane štátu a profánnej spoločnosti. Pozrime sa na jednotlivé omyly.

Cirkvi sú financované štátom

Táto pravda je len čiastočná. V roku 2009 dostali cirkvi zo štátneho rozpočtu 37 191 961 € (pozri MK SR), čo tvorilo presne 0,27% zo štátneho rozpočtu v roku 2009 (pozri napríklad cenastatu.sme.sk). Tieto financie sú z veľkej časti určené len na platy duchovných (kňazov, pastorov), teda zo sumy nie je financovaný chod farností, prevádzkové náklady a iné bežné alebo investičné výdavky. Všetky ostatné výdavky si cirkvi financujú z vlastných zdrojov ako akákoľvek iná organizácia.

„Farári" dostávajú veľký plat

S predchádzajúcim omylom súvisí aj ďalší. A síce, že kňazi dostávajú vysoký plat za nič. Tabuľkové platy duchovných sú definované nariadením vlády (pozri nariadenie vlády). Na základe tejto právnej úpravy začínajúci kňaz dostane za svoju prácu približne 250 € mesačne, po 30 rokoch služby približne 500 €. Plat biskupa ako oficiálneho reprezentanta a zástupcu cirkvi sa pohybuje medzi 450 € až 650 €. Čísla neuvádzam ani tak pre neveriacich či liberálne zmýšľajúcich čitateľov, ale naopak pre veriacich, ktorí sú pravidelne v styku s kňazmi a využívajú ich služby. Mali  by sa zamyslieť, či je takáto „odmena" primeraná ich službe. Ešte zložitejšia je situácia rehoľných sestier. Nakoľko tie nepoberajú žiadne príspevky od štátu, sú odkázané len na vlastnú prácu a milodary.

Cirkev má obrovské majetky

Iste, cirkvi za desaťročia a stáročia získali mnohé nehnuteľné majetky. Nakoniec, podľa mojich znalostí je Katolícka Cirkev najstaršou kontinuálne fungujúcou organizáciou na svete. Je prirodzené, že za 2000 rokov nejaký ten nehnuteľný majetok získala. Druhá vec je, aké sú skutočné výnosy a náklady spojené s týmto majetkom. Keď v päťdesiatych rokoch minulého storočia komunistická strana rozhodla o zabraní týchto majetkov, netrápila sa právnou stránkou lúpeže. Nakoniec to pre vládnutie komunistov bolo typické. Keď došlo k čiastočnému vráteniu ulúpených majetkov, mnohé z nich boli v dezolátnom stave, po desaťročiach bez údržby, opráv a investícií. Jeden príklad za všetky. Stačí sa prejsť po Kapitulskej ulici v Bratislave (už názov ulice napovedá, aký bol jej význam v minulosti) a pozrieť si stav budov. Ten má na svedomí šafárenie štátu. Bratislava tak miesto historického jadra má vo svojom srdci ruiny a štvorprúdovú „diaľnicu".

Cirkvi neplatia dane

Je na mieste otázka, odkiaľ vlastne cirkvi berú peniaze na svoju prevádzku. U veľkých cirkví je to najmä z majetkových výnosov. Čiže z prenájmu nehnuteľností, poľnohospodárskej pôdy a lesov. Samozrejme, aj na Slovensku existujú pre cirkvi daňové úľavy. Vzťahujú sa však len na liturgické činnosti. Cirkev teda neplatí dane z vybraných milodarov, príjmov určených priamo na jej činnosť (rovnako ako svetské neziskové organizácie) a dane z nehnuteľností, kde sa vykonáva náboženský kult (kostol či kaplnka). Dane zo všetkých komerčných činností, svetských budov a pozemkov odvádza. Navyše pri otázke platenia daní je tu iná kuriozita, ktorá sa týka DPH. Cirkvi často z vlastných zdrojov rekonštruujú štátom vyhlásené kultúrne pamiatky a z každej takejto investície odvádzajú 20% DPH. Tento „zvláštny" prístup štátu ku kultúrnemu dedičstvu sa samozrejme netýka len cirkví, ale aj sekulárnych neziskových organizácii, ktoré investujú súkromné prostriedky do opráv a údržby.

Najlepšie riešenie je cirkevná daň

Cirkevná daň predstavuje dodatočnú daň, ktorú je člen cirkvi povinný odvádzať štátu. Ten ju potom odvádza konkrétnej cirkvi. V Nemecku a Rakúsku je cirkevná daň priamo viazaná na formálne členstvo v cirkvi. Problémom cirkevnej dane je, že financovanie cirkví naďalej prebieha prostredníctvom daňového aparátu štátu a o formálnom členstve v cirkvi môže rozhodovať štát. Takáto daň preto neprináša želané oddelenie štátu a cirkví, odstránenie byrokracie ani osobnú zaangažovanosť členov cirkví.

Ako teda vysporiadať finančné vzťahy medzi štátom a cirkvami?

Inšpiráciou nám môže byť susedná Česká republika. Dohoda medzi štátom a Cirkvou (týka sa výhradne Katolíckej cirkvi) znamená vrátenie majetku alebo finančnú kompenzáciu v celkovej výške približne 50% pôvodného vlastníctva. Zároveň však štát postupne prestane prispievať Cirkvi na jej fungovanie. Inštitúty ako cirkevná daň nie sú riešením. Miesto toho je vhodné zamyslieť sa, či by sa príspevky občanov pre cirkvi a neziskové organizácie nemali stať daňovým nákladom, ako je to bežné v mnohých vyspelých štátoch.  Každý člen cirkvi by sa mal priamo, a nie skrz daňový aparát, podieľať na jej fungovaní. Zrovnoprávniť treba aj financovanie školských a sociálnych zariadení odhliadnuc od toho, či je zriaďovateľom štát alebo súkromná organizácia. Na druhú stranu by sa pre cirkvi a náboženské organizácie malo stať samozrejmým transparentné účtovníctvo a každoročná správa o ich hospodárení.

Aktualizácia 17.4.2012

K tejto téme odporúčam 131. Žofínske fórum, na ktorom zazneli postoje k finačnému narovnaniu v Českej republike (http://www.ceskatelevize.cz/ct24/zive-vysilani/videozaznam-348755-zofinske-forum-o-cirkevnim-majetku/, http://www.zofin.cz/cs/zofinska-fora/131-zofinske-forum/).

A taktiež zaujímavý dokument Českej televízie http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10123224024-modli-se-a-podnikej/.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?